Tak to už asi nestihnem, pomyslím si a pridám do kroku, keďže konkurz sa má konať o dvanástej. Napadá ma myšlienka, že snáď autobusom by som tam prišla predsa skôr, ale na druhej strane je dosť možné, že pokiaľ by som zisťovala ako a kedy ide, nestihla by som to.
Dve dievčiny pre do mnou majú tiež naponáhlo. Chvíľu ich pozorujem. Pri štvrtej križovatke odbočia a zas idem sama. O niekoľko minút som už na mieste. Hoci do začiatku ostáva ešte 15 minút, už tu stojí skupinka žien, ktorá tiež došla na konkurz.Pozorujem ich a zvažujem svoje šance, Moc veľke teda nie sú. O dvanástej nás tam je už trikrát toľko ako keď som prišla. Po nekonečných minútach ktoré sa vliekli ako slímák sa otvárajú dvere a poyývajú nás dnu. Najprv sme si mysleli, že máme ísť len po jednej, avšak oni si nás zavolali všetky naraz dovnútra.
Keď sme vošli, privítali nás, predstavili sa a rozdali dotazníky na vyplnenie s dodatkom, že keď si to vypíšeme, ešte nám dajú pár informácií o pracovnom mieste a priebehu výberového konania. Vypísanie kratučkého dotazníka bola pre nás hračka, Raz dva sme to mali hotové. Teraz nastal čas, aby sme sa dozvedeli viac o pracovnom mieste, o ktoré sme mali všetky záujem.
Počas rozprávania potencionálného zamestnávateľa som si uvedomila, že toto miesto predavačky by nebol pre mňa vhodné kvoli dochádzke v čom som sa aj utvrdila pri osobnom pohovore,
Prišla som, videla som, neuspela som, skusím štastie inde.